15 Budhových citátov

[ɪkˈspɪərɪəns]

15 Budhových citátov, ktoré ma absolútne dopálili

Nedopálili ma ani tak Budhove citáty, ako skôr názory a výklad Dušana Kadleca

A teraz moja reakcia:

1. Držať v sebe hnev, je ako vypiť jed a čakať, že sa otrávi niekto iný.
Fajn, ale aj honba za pomstou môže byť zmyslom života. Zlé veci si pamätáme veľmi dobre - lebo nás vystríhajú pred rovnakými chybami v budúcnosti. Zbili rodičia dieťa? To dieťa si to pamätá do smrti. Počúra sa dieťa do nohavíc? Keby za to nedostalo, tak tá spomienka zmizne, ale že dostalo na zadok, tak tú spomienku už vezme len skleróza. Radostné spomienky sa vytrácajú veľmi rýchlo. Prakticky už na druhý deň rozmýšľame, či to stálo za to. Hnev nás poháňa vpred, radosť nás núti zastaviť sa a vychutnávať a keď budeme vychutnávať príliš, tak zaspíme na vavrínoch.

2. Tri veci nemôžu byť skryté; slnko, mesiac a pravda.
Pravda je veľmi subjektívny pojem a závisí na uhle pohľadu. Je kat vrahom? Veď zabíja ľudí. Je revolúcia dobrá vec? Veď ide o zvrhnutie súčasného systému bez ohľadu na to, ako ho budú hodnotiť v budúcnosti. Konali nelegálne. Presne pre to, sa hovorí, že dejiny píšu víťazi. Je dobro a zlo? Alebo je to skôr o otázke vlastných postojov, uhle pohľadu a voľbe medzi dobrom teraz a zánikom v budúcnosti. Celé civilizácie zanikli, lebo sa mali dobre, zatiaľ čo tie, čo chceli viac dodnes existujú.

3. Zdravie je najväčší dar, spokojnosť najväčšie bohatstvo a vernosť najlepší vzťah.
Máme preto žiť v špine a biede, ale zdravý? Máme sa uspokojiť so súčasnosťou a prestať dúfať a snažiť sa o lepšiu budúcnosť. Vernosť je pekná, milióny zomreli za vernosť ideológiám, tisíce sú v blázincoch lebo veria niečomu čo iný označili za choré. Veriaci sú možno blahoslavený, ale nikdy nevideli to čomu vlastne veria. Jednostranné vyhlásenie pravosti ešte pravosť samotnú netvorí. Treba nezávislé overenie - a to nám nikto nevie dať.

4. Úspech nie je kľúčom ku šťastiu. Šťastie je kľúčom k úspechu.
Môže byť neúspešný človek šťastný? Čo keď jeho tzv. šťastie spočíva v naplnení základných potrieb. Áno, môže povedať - "môžem byť šťastnejší ako tamten, lebo nemusím riešiť čo do úst a kde spať" Ale ako sa vraví, nie len chlebom je človek živý. Mohol by byť niekto šťastný, ale potom by musel byť v prostredí kde nik nemá viac, kde nik nemá niečo čo on nemôže získať. Kde je to niečo považované za základnú vlastnosť. Prežiť svoj život po svojom, milé. Ale nie sme na svete sami. Čo keď je k dosiahnutiu základných potrieb nutné vlastníctvo niečoho, na čo sme si za celý život vybudovali extrémnu nenávisť a keby sme mohli, tak zničíme svet, aby sme zničili existenciu tej nedosiahnuteľnej veci. Lebo seba niekedy nezmeníme. Potom zostáva už len fyzické odstránenie nášho ja.

5. Neexistuje nič zradnejšie ako zvyknúť si pochybovať. Pochybnosti ľudí rozdeľujú. Sú jed, ktorý rozdeľuje priateľstvá a rozbíja vzťahy. Sú tŕňom, ktorý dráždi a bolí. Sú mečom, ktorý zabíja.
Budha dostal všetko a zahodil to. Mal krídla, mal zázemie a mal dôvod. Všetko ohodnotil ako nedostatočné a zahodil to. Nikdy sa neoženil, nikdy nemal deti, aspoň oficiálne. Čo robil ako princ, keď už ho ženy určite zaujímali sa radšej neuchovalo.

6. Zmyslom života je nájsť ten zmysel a odovzdať sa mu celým srdcom, celou dušou.
Vyhrávať bitky a prehrať vojnu? Aj to sa dá. Môže sa zdať, že ľudia majú všetko (v dostupných medziach) a predsa nedokážu naplniť očakávania. Ani nájsť zmysel. Lebo ľudí je už príliš veľa. V podstate nie je potrebné, skôr je to neprijateľné aby bolo príliš veľa ľudí múdrych. Bolo by lepšie, keby sme nikdy nevyliezli z jaskýň. Taktiež odporuje bodom 3, 4, 7, 10, 11, 12, 13, 14. Pokiaľ máme splniť tieto body, bod 6 nemôže existovať, lebo je v priamom konflikte. Ak chceme splniť bod 3 nemáme sa o nič snažiť, pri bode 4 by sme mali byť šťastný prakticky už teraz a nikam sa neposúvať, nechcieť viac. 7 sme so sebou spokojný, potreba poznania zmyslu by nemala vzniknúť - tu je ten priamy konflikt 10 - podľa bodu 4 sme už šťastný, tak aké nové ciele stavať? 11 - pokiaľ máme splnený bod 4, tak je tento splnený automaticky. 12 - sme šťastný a milujeme samých seba podľa bodu 7. 13 - pokiaľ splníme všetky predchádzajúce body a aj bod 1 tak sme prakticky vyrovnaný so súčasným stavom, máme ho radi, máme radi seba + sme pozitívne naladený, takže naše myslenie je automaticky pozitívne a netúžime niečo meniť. Keďže sme v takom vynikajúcom psychickom aj fyzickom stave, bolesť z bodu 14 nám nijako neuškodí a rýchlo sa z nej dostaneme. Druhou alternatívou je nešpecializovaný človek. Nemá jednu vášeň, vie mnoho, ale približne rovnako - a povrchne. Ako sa môže dať za svojou vášňou, keď ju nepozná? Alebo je jeho vášeň nezisková, nezarobí si ňou na chlieb. Musí nájsť niečo čo dokáže robiť, hoci ho to baviť vôbec nemusí, ale platia mu za to.

7. Osobu, ktorá si tvoju lásku a náklonnosť zaslúži viac, ako si ju zaslúžiš ty sám, môžeš hľadať skrz celý vesmír, no nenájdeš ju nikde. Ty sám, si svoju lásku a náklonnosť zaslúžiš rovnako, ako ktokoľvek iný.
Máme byť so sebou spokojný? Nemáme sa túžiť zlepšovať? Môžeme mať dobré vlastnosti, ale čo keď sú v našom svete zbytočné, zbytočnou príťažou. Dokonca takou, ktorá vyvoláva dojem, že niečo vieme a okolie ktoré nepozná ten rozdiel nedokáže pochopiť, že to nie je až tak jednoduché. Že sme v skutočnosti len veľmi na povrchu. Očakáva od nás vlastnosti, ktoré považuje za základné. Ako sa môžeme milovať a považovať za cenných keď v našej "zlatej korune" chýba ten cenný diamant a diera je zakrytá kusom bezcenného skla - hoci to sklo na pohľad môže diamant pripomínať. Aj napohľad zlatá koruna sa ľahko môže stať bezcennou zliatinou. Pokiaľ sa milujeme, tak si doprajeme to najlepšie, veď komu inému by sme to predsa dali, keď nik si to nezaslúži viac? Sebectvo je podľa tohto bodu nie len normálne ale aj zdravé, žiadané a každý by mal byť úplný sebec. Pravdepodobnosť nájdenia niekoho, kto si zaslúži rovnaký podiel lásky aký dávame sebe je 1:7 449 447 807 v tejto chvíli a stále sa rastie, tak načo ňou plytvať pre iných, keď pravdepodobnosť nájdenia toho pravého človeka je veľmi malá.

8. Nezachráni nás nikto iný, ako my sami. Nikto iný nemôže, nikto iný nesmie. My sami musíme kráčať tú cestu.
Táto veta odporuje základnému učeniu kresťanstva, že Boh pre nás cestu a miesto pripravil, len ich musíme nájsť. Tento bod navyše priamo odporuje bodu 11. Pokiaľ existujú veci určené - či už nám, alebo iným, tak existuje aj vyššia moc a osud, nech už ich nazveme akokoľvek a majú moc starať sa do nášho života, či už to my budeme vidieť v danom momente pozitívne, alebo negatívne.

9. Akékoľvek slová utrúsime, mali by sme ich vyberať starostlivo, kvôli tým, ktorí ich budú počuť, pretože ich ovplyvnia tým dobrým spôsobom alebo tým zlým.
Dávať si pozor na jazyk je v dnešnej dobe rovnako nutné, ako v minulosti, dnes si už treba dávať aj väčší pozor na prsty, lebo čo napíšeme sa rozšíri rýchlejšie, než kedykoľvek doposiaľ. Môže sa zdať, že v 21. storočí je písaný text primitívnym spôsobom prenosu informácií, ale na prenos myšlienok je stále najefektívnejší. Mnoho ľudí bolo mučených a zomrelo pre niečo, čo povedali, napísali a ešte väčšie ich zomrie. Máme inšpirovať, máme motivovať? To by sme ale potom museli iných milovať rovnako ako seba, ak nie viac, predsa všetko chceme pre vlastný úspech, ako vychádza z ostatných bodov. Chceme spoločnosť? Nech sa páči, čo ale keď spoločnosť nechceme, chceme aby aj iný spoznali aspoň trochu to utrpenie ktoré prežívame. Dnes je to moderné - skúsiť si aké je to byť slepým, chromým, ženy neustále poukazujú na to, aby si muži skúsili, aké je to byť tehotnou. Ale účelom nie je získať skúsenosti, posunúť, ďalej, pomôcť, inšpirovať, ale dať pocítiť bolesť tým, čo ňou netrpia.

10. Keď kopeš studňu, nie je tam žiadna stopa po vode. Až kým na ňu nenarazíš, z cesty odstraňuješ iba kamene a hlinu. Až keď odhrnieš dostatok, až vtedy čistá voda vypramení.
Keďže podľa bodu 4 sme šťastný teraz, načo sa hnať za niečím lepším. Načo obetovať zdravie v tej studni, aby sme mali vodu, keď to zdravie je cennejšie než voda, lebo cena, ktorú za ňu musíme zaplatiť je silikóza? Podľa predošlých bodov by sme mali byť šťastný a spokojný so súčasným stavom. Nemať teda sny. Neplánovať zajtrajšok. Žiť tu a teraz. Nepotrebujeme si stavať ciele.

11. Nakoniec bude aj tak záležať iba na troch veciach. Na tom, ako silno si miloval. Na tom, ako dobre si žil. A na tom, ako ochotne si sa vzdal vecí, ktoré neboli určené pre teba.
Toto už bolo rozpísané vyššie. Pokiaľ sme šťastný podľa bodu 4, tak sa tento bod je už splnený dopredu. Nepotrebujeme druhú šancu, prežili sme život naplno, sebecky podľa bodu 7, alebo s jedných z tých 7.5 mld ľudí ktoré sú na planéte. Pokiaľ má platiť bod 8, nemôže platiť posledná veta tohto bodu. Osud, plán, náhoda, slobodná voľba. Tieto pojmy stoja proti sebe. Či už pád mosta označíme za chybu konštrukcie, neodborne vykonanú montáž, opotrebenie, únavu materiálu, nekvalitný materiál, poškodenie štrukturálnej integrity, v závere to bola vonkoncom nie slepá sila gravitácie čo ten most stiahla nadol a osud, že my sme práve stáli na ňom.

12. Premôcť seba je omnoho ťažšia úloha, ako premôcť ostatných.
Pokiaľ sme so sebou spokojný a máme sa radi podľa bodov 3 a 7, tak sa nepotrebujeme premáhať. Ako umlčať svojho vnútorného kritika? Pokiaľ chceme by so sebou spokojný, tak ten kritik musí umrieť. V kresťanstve ho voláme svedomie a jeho účelom je nás neustále zdokonaľovať - budhista by ho mať vôbec nemal - teda vyznávanie kresťanstva je priamo nezlučiteľné s vyznávaním budhizmu. Nemôžeme súčasne veriť obidvom. Ak máme byť šťastný tu a teraz podľa bodu 4 a súčasne byť plný radosti podľa 1, tak sa nepotrebujeme premáhať.

13. Sme tým, na čo myslíme. Všetko, čím sme, vzniká s našimi myšlienkami. S našimi myšlienkami tvoríme náš svet.
Všetky predošlé body tvrdia, že máme byť šťastný tak, ako sme. Nič nemeniť, v nič nedúfať, neplánovať lepšiu budúcnosť. Teda základná otázka tohto bodu v kontexte ostatných znie: Prečo by sme mali tvoriť svet? Sme tým na čo myslíme, žiadna novinka. Ten kto prišiel o pamäť, prišiel o svoju identitu. Máme myslieť pozitívne, konštruktívne a tak ďalej? Na to potrebujeme byť šťastný, mať cieľ, plán jeho realizácie a prostriedky na jeho realizáciu. Ale
budhista to nepotrebuje, je predsa spokojný so súčasným stavom, miluje sa taký akým je. Neobetuje vlastné zdravie za vidinu lepšej budúcnosti. Nepostaví dom, lebo ak mu tehla padne na prst a rozdrví mu ho, dostane infekciu a zomrie, tak mu to za to nestálo. A koľko je na dome tehiel a iných vecí schopných rozdrviť prst a ani ten prst nie je len jeden. Pokiaľ chceme napĺňať tento bod - nesmieme byť budhisti a musíme odvrhnúť zvyšné body ako scestné

14. Bolesť je istá, no utrpenie, to je voliteľné.
Pokiaľ sme spadli, tak by sme mali v kontexte ostatných bodov zostať ležať a byť šťastný tam kde sme, nedvíhať sa - lebo tým veci meníme, nie sme spokojný a šťastný tu a teraz, chceme viac, hľadáme a chceme lepšiu budúcnosť, i keď len tú veľmi skorú. Ak sa chceme zodvihnúť, musíme zabudnúť na ostatné body. Nemôžeme naberať skúsenosti bez bolesti - bez hnevu na seba, život, osud, alebo nejakého neprajníka. Hnev nás poháňa vpred. Môžeme si namýšľať že sa na nikoho nehneváme, ale to nejde. Aj keď sa budeme hnevať len na seba - zhliadneme sa nedostatočnými - budeme so sebou nespokojný, nájdeme vlastnosť ktorú milovať nebudeme, začneme ju nenávidieť. Hoci by sme asi slovo nenávisť priamo nepoužili. Ale je to len slovo. Sme teda v priamom konflikte s bodom 7. Nemôžeme staré chyby nechať za sebou a odniesť si len skúsenosti. Takto to nefunguje. Životná skúsenosť nie je nepodmienený reflex ktorý máme naprogramovaný v génoch a nevieme odkiaľ sa vzal. Životná skúsenosť bez spomienky ako sme k nej prišli stráca význam, ako rýchlo sa asi stratí aj ona? Mali by sme si pripomínať staré chyby. Budú nás síce zožierať, a radi by sme tie dni vymazali z pamäte seba aj iných, ale boli by sme to stále my, ak by tie udalosti nikdy nenastali? Na chyby a prehry si dobre pamätáme, naše víťazstvá upadajú do prachu. Často s odstupom času nájdeme správne riešenie, ale stále je tam mnoho variant ako by sa situácia vyvíjala ďalej. Bez tej prehry, nesprávnej voľby by z nás možno vznikol úplne iný človek, samozrejme veríme, že lepší. Taký, ktorý by dnes neriešil takéto otázky, bol ďalej, v lepšom svete, šťastnejší. Jeho problémy by boli malichernejšie. Alebo výraznejšie, čo by skutočne stáli za zmienku v dejinách.

15. Ak pre niekoho zažneš lampu, osvieti aj tvoju cestu.
Pri pomoci druhým by sme si mali dať najväčší pozor. Ako našu pomoc využijú? Budeme si chovať hada na vlastnom bruchu? Lebo had bude mať mladé a bude sa množiť rýchlejšie ako my. Raz už nebude kam ísť a kam sa posunúť. Môžeme sa tváriť, že ten had je nám rovný, ale stále je to had a aj jeho potomstvo sú hady. Až ich bude dosť, budú chcieť rozkazovať oni. Pokiaľ ich bude dosť, tak to urobia. Nájdu si takých ktorým povedia že v ich svete bude všetko lepšie - alebo bude lepšie len im a tým čo s nimi pôjdu. Zapálime lampu núdznemu a miesto aby nám osvietila cestu nás oslepí, núdzny vstane, udrie a zabije. Musíme riešiť príčinu problému v mieste jej vzniku, nie až keď ten núdzny búcha na naše dvere. Vtedy ho treba chytiť a odtiahnuť so všetkým s čím prišiel tam, odkiaľ vyšiel - povedať mu čo má robiť aby sa z toho dostal vlastnými rukami - lebo keď problém vyrieši sám, bude nám vďačný za cestu, ktorú sme mu ukázali. Dať mincu žobrákovi nerieši jeho problém, len jeho riešenie odsúva a problém mizne až jeho smrťou.

Mgr. Peter Chytil

Tento text vznikol pôvodne ako súkromný list - odpoveď na zaslaný článok.

Text je skôr reakciou na článok Dušana Kadleca, než nezávislým zamyslením sa nad významom Budhových citátov.

V texte je možné nájsť odkazy na kresťanské nazeranie na danú problematiku. Nie je síce účelom článku poukazovať na rozdiely medzi týmito náboženstvami, ale nedalo mi nespomenúť to, keď budhizmus ako taký existenciu boha odmieta.

Keďže bez pôvodného článku nedávajú niektoré časti plný zmysel, umiestnil som sem aj pôvodný text bez úprav, tak ako bol v origináli. Vynechal som len úvod k článku, keďže pre jeho pochopenie nie je potrebný a kto má záujem, môže si naň prekliknúť. Autorov reklamný záver bol ponechaný, keďže je s článkom priamo prepojený a dotvára obraz autorovho motivačného pohľadu na svet.

Originálny text od Dušana Kadleca (neupravované)

15 Budhových Citátov, Vďaka Ktorým Nájdeš Radosť, Pokoj A Šťastie

1: Šikulka. S tým jedom to Budha trafil priamo do čierneho. Hnev ťa totižto zničí. Zožerie ťa zaživa. Je to akoby si zhltol škorpióna a snažil sa ho vo svojom žalúdku chovať a kŕmiť. Je to iba otázkou času, kým ťa uštipne tak silno, že to už viac nerozchodíš.
A navyše, pestovať v sebe hnev, je hlúpe. Veď mi skús povedať jeden rozumný dôvod, prečo vo svojom živote prechovávať niečo, čo ti ubližuje. Nenapadá ťa žiaden? Asi preto, že žiaden neexistuje. Hnev ti prinesie akurát tak nervy, vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy… Skrátka celú armádu psychických a fyzických chorôb. Radšej sa ho teda rýchlo zbav, prospeje ti to.

2: Páči sa mi myšlienka, že ten, kto vraví pravdu, ten nemusí mať dobrú pamäť. Pretože ak klameš, nehľadiac na to, ako veľmi sa ju snažíš zamaskovať, nehľadiac na to, ako ďaleko ju zahodíš, vždy sa vráti späť. Ako bumerang. Ako zatúlaný pes.
Pravda vždy zvíťazí. Zakaždým vypláva na povrch. A vedz, že ak zaklameš raz, a ľudia to skôr či neskôr odhalia, to mi ver, všetky tvoje pravdy sa stanú spochybniteľné. Vrav teda pravdu. Buď čestný. Úprimný. Otvorený. Pretože to sú vlastnosti, ktoré si druhí na človeku cenia.

3: Je to až smutné, koľko ľudí má v dnešnej dobe pomýlené hodnoty. Obetujú svoje zdravie, len aby viac zarobili. Obetujú svoju spokojnosť v prítomnosti, len pre nejakú hmlistú a falošnú predstavu jagavejšej spokojnosti v budúcnosti. A napokon, skoro vždy skočia po osobe, ktorá sa im v danom momente zdá lepšia, zaujímavejšia a vhodnejšia, no čakajú, že im ľudia, ktorým dajú košom, zostanú vernými priateľmi aj naďalej.
No tak to nefunguje. Zdravie je ďaleko cennejšie než akýkoľvek obnos peňazí. Šťastie v prítomnosti je omnoho podstatnejšie ako čokoľvek, čo ťa v budúcnosti čaká, pretože nikdy nemôžeš vedieť, čo prinesie. A nakoniec, ak chceš mať skutočne pevné a zdravé vzťahy, vernosť a lojálnosť musí byť na prvom mieste.

4: Toľko ľudí si ide nohy zodrať v tej nepochopiteľnej naháňačke za peniazmi, za prestížou, za mocou či za postavením, že zabúdajú na to, o čom to vlastne celé je. Utekajú, pretože veria, že keď dosiahnu toto, hento či tamto, konečne budú šťastní.
No tak to bohužiaľ nefunguje. Šťastie nikdy nepríde k tým, ktorí sa nenaučia doceniť krásu prítomného momentu. Šťastní nikdy nebudú tí, ktorí si neuvedomia, akí požehnaní vlastne sú. Nie je to o tej trofeji na konci tvojej cesty, je to o tej ceste. Pretože skutočne šťastný bude iba ten, ktorý bude môcť prežiť svoj život po svojom. A až keď bude môcť prežiť svoj život po svojom, až vtedy uspeje.

5: Bez dôvery je každý vzťah dopredu odsúdený na zánik. Bez nej to s nikým ďaleko nedobačuješ. Svojim blízkym musíš dôverovať. Dovoliť im lietať, nesnažiť sa ich spútať reťazami. Ale čo sa tu budem zbytočne rozpisovať, najlepšie to vyjadrím aj tak za pomoci tohto výroku…:
Daj svojim blízkym krídla, aby mohli lietať, zázemie, aby sa mali kam vrátiť a dôvod, aby chceli zostať.

6: Nerád by som sa ťa dotkol, no myslím, že to máš trošku popletené. Zmysel života sa s tebou nehrá na skrývačku. Nie je schovaný za kameňom, za rohom, v skrini či pod posteľou.
Zmysel musíš životu dať. Nájdeš ho tak, že budeš nasledovať svoju vášeň a jednoducho sa rozhodneš, čo chceš vo svojom živote dosiahnuť. Rozhodneš sa a začneš na tom samozrejme pracovať. To dá tvojmu životu význam, to ho naplní.

7: Toľko ľudí strávi celý svoj život v neustálej vojne so sebou samým… Nie sú so sebou spokojní, nemajú sa radi, niektorí sa dokonca nenávidia… Prečo, pýtam sa?
Viem, chápem to, máš toľko zlých vlastností… Toľko chýb… No uvedom si, že máš aj tie svetlé stránky. Máš kopec pozitívnych vlastností. Máš toho toľko čo ponúknuť. Netrestaj sa teda za to, kým nie si a začni sa konečne milovať za to, kým si. Pretože, keď sa nenaučíš milovať seba samého ty, ako môžeš očakávať, že ťa bude milovať niekto iný? Ako môže niekto iný vidieť tú skvelú osobu, ktorou si, ak ju nevidíš ty sám?

8: Och, pri výrokoch podobného typu mi zakaždým až srdce poskočí. Ja totižto neverím na osud. Neverím, že nám bol život nalajnovaný dopredu. Neverím, že do môjho života nacvála nejaká princezná na bielom Hrivošovi, ktorá ma zachráni zo všetkej tej mizérie a zmení môj život takým spôsobom, až sa mi hlava zatočí.
Nie. Ja verím, že to mám všetko vo vlastných rukách. Verím, že ja stojím za kormidlom. Že môžem svoj život nasmerovať tam, kam chcem… Že v ňom dokážem, čo chcem! Preto sa mi tento výrok tak páči. Pretože jediný človek, ktorý môže vyriešiť všetky tvoje problémy a dopomôcť ti k životu, po ktorom túžiš, si ty sám, nikto iný. Pamätaj si to.
A že to vôbec nie je až také ťažké začať robiť zmeny, po ktorých túžiš. Chce si to len uvedomiť, čo by to malo byť. Chce to štipku odhodlania a kúsok ostražitosti, aby si sa dokázal vyhnúť chybám, ktoré by tým zmenám mohli stáť v ceste. Napríklad tým, o ktorých píšem v E-Booku 8 Chýb, Ktoré Sabotujú Tvoje Rozhodnutie Zmeniť Svoj Život. A len tak medzi rečou, táto krátka e-kniha by mohla byť aj dobrým miestom, na ktorom s prípravou tých zmien začať. Tak ju rýchlo sťahuj, kým je zdarma.

9: To, čo hovoríš, o tebe pomáha utvoriť obraz v očiach druhých ľudí, tak ho buduj opatrne. Nezaraď sa teda k tým jedovatým ľuďom, ktorí neustále prskajú, sťažujú sa, dramatizujú, nariekajú a každým jedným slovom ti dokážu ukradnúť riadnu dávku energie.
Práve naopak. Ľudí svojimi slovami inšpiruj. Podporuj, motivuj, povzbudzuj. Zabávaj ich. Nech sa v tvojej spoločnosti cítia nezabudnuteľne. Nech sa zabavia. Nech cítia, že dokážu čokoľvek. Buď človekom, akého som vyššie opísal a ja ti ručím za to, že o kamarátov mať núdzu nikdy nebudeš, pretože si ťa ľudia naokolo zamilujú.

10: Tak tento výrok má v živote toľko uplatnení. Niežeby sme všetci v živote kopali nejakú tú studňu, tak to nemyslím. Myslím to skôr tak, že rovnaký proces prebieha aj pri naháňaní svojich snov. Pri stíhaní svojich cieľov. Či pri hľadaní svojej lásky.
Sen, ktorý máš vo svojej hlave, sa častokrát zdá nesplniteľný, až do momentu, kedy nezvíťazíš a nesplníš si to, po čom si toľko túžil. Tie ciele sa zdajú takisto také vzdialené a nereálne, až kým nepríde ten moment slávy, kedy ich dosiahneš, úplne bez slov, radosťou celý bez seba.
A s láskou je tomu rovnako tak. Musíš sa pretĺcť rôznymi šialenými vzťahmi, okúsiť mnohé odmietnutia, mať veľakrát zlomené srdce a stretnúť veľa tých nesprávnych, kým do tvojho života vkročí tá, vďaka ktorej to všetko začne dávať zmysel.
Nesmieš preto stratiť vieru. Nesmieš začať pochybovať. A čo je najdôležitejšie, nesmieš to v žiadnom prípade vzdať… Nech už spravíš čokoľvek, len neprestávaj kopať!

11: Ako sa tak človeku blížia dni ku koncu, žiaden nerozmýšľa o tom, že si mal kúpiť väčšiu telku či drahšie auto. Buďto sú spokojní a majú pamäť plnú krásnych spomienok, ktoré sú merítkom toho, ako veľmi si život dokázali užiť alebo majú hlavu plnú výčitiek, ľútosti a jednej jedinej túžby, a to dostať ešte jednu šancu.
Vyhni sa teda tomu druhému katastrofálnemu scenáru a všetok ten čas, ktorý ti bol dopriaty, si poriadne uži. Ži naplno, miluj silno a zbav sa všetkého toho, čo ťa ničí a ťahá dole. Nedovoľ, aby ťa ťažili veci, ktoré pre teba neboli určené. Zahoď všetko to, čo sa ťa snaží stiahnuť na dno a položiť na lopatky a buď konečne slobodný. Buď konečne voľný.

12: Tak toto je úloha ťažšia, ako poskladať Rubikovu kocku. Je to úloha, v ktorej obstoja iba vytrvalí. Pretože najväčším a najťažším súperom si budeš vždy len ty sám. Je to súboj, ktorý zvádzame všetci. A zvíťaziť dokážu len tí, ktorí sa naučia, ako ovládnuť svoje pocity, ako správne smerovať svoju energiu, ako umlčať svojho vnútorného kritika a ako prevziať opraty svojho života pevne do vlastných rúk.

13: Naše myšlienky sú odrazovým mostíkom pre naše konanie. Budú tvoriť základy všetkému, čo sa vo svojich životoch pokúsime vybudovať. Naše činy, rozhodnutia, správanie… Všetko toto odzrkadľuje, ako máme nastavenú myseľ, ako uvažujeme.
Pracuj teda na tom, aby boli tvoje myšlienky čisté. Pozitívne, konštruktívne, optimistické. A ak sa ti to aspoň z časti podarí, tvoj život bude presne taký istý.

14: To, že nám život skôr či neskôr uštedrí zopár tvrdých a bolestivých rán, to je nevyhnutné. Nikto ním neprejde bez ujmy a bez škrabancov. No i keď nedokážeš nič narobiť s tým, čo má pre teba ten šibalisko prichystané, vedz, že to, ako sa s tým vysporiadaš, to máš len a len vo svojich rukách.
Je teda iba na tebe, či sa necháš pohltiť tým, keď o niekoho prídeš alebo ho oplačeš, uschováš si krásne spomienky a posunieš sa v živote ďalej. Je iba na tebe, či budeš trieskať na dvere ku šťastiu, ktoré pred tebou život práve zatvoril alebo vojdeš do tých druhých, ktoré zrovna otvoril. A znova, je to iba na tebe, či sa budeš bičovať za staré chyby a minulé prešľapy alebo všetky tieto veci necháš za sebou, presne tam, kde patria a pohneš sa s cennými skúsenosťami a vďačnosťou vpred. Sám si vyber.
A vedz, že netáram len tak do vetra. Sám som si prešiel situáciami, o ktorých som si v istých momentoch myslel, že ich nerozchodím. No odmietol som utrpenie a vybral si ponaučenie namiesto toho. A lepšie som spraviť nemohol. Veď posúď sám. Prečítaj si článok 5 Extrémne Ťažkých Situácií, Ktoré Mi V Živote Neuveriteľne Pomohli.

15: Pomáhanie, to je potrava pre dušu. Nechcem sa tváriť príliš osvietene, no pravdou zostáva, že zakaždým, keď niekomu dokážem pomôcť, cítim sa na nezaplatenie. Vždy, keď mi príde ďakovný mail, správa alebo mi ľudia napíšu pri článok komentár, ako veľmi im moje riadky dávajú a ako veľmi im dokázali pomôcť, cítim sa, ako keby som práve vyhral olympijské zlato!
Preto sa vraví, že pomocou druhým pomáhaš vlastne aj sebe. A preto by sme pomáhať aj mali. Veď sme ľudia. Všetci sme bratia a sestry, i keď z druhého, tretieho či päťdesiateho kolena. Práve tá empatia je to, čo nás robí ľudskými. A keď pomôcť môžme, nevidím žiaden dôvod, prečo by sme nemali. Ty ho nebodaj vidíš?
Tááák a toto bola otázka, ktorou dnešný článok uzavriem. No neboj sa, k výrokom od tohto chlapíka napíšem ešte aj pokračovanie, pretože ich má tých kvalitných a oči otvárajúcich také množstvo, že by som ich do jedného článku napratal len s ťažkosťami.

No späť k tomuto článku. Ak sa ti páčil alebo ak ti dokázal pomôcť akýmkoľvek spôsobom, určite ho šír ďalej a pomôž mu tak, aby sa dostal k ďalším ľuďom. Pozdieľaj ho na facebooku, pošli kamošovi, kamoške, mame, bratovi, kolegovcom alebo bývalým spolužiakom. Skrátka komukoľvek, komu by mohol ulahodiť rovnako tak, ako ulahodil tebe!
Prípadne ho aspoň lajkni, aby sa nepovedalo.

A samozrejme, ani na moment nezaváhaj, že by si sa nezapísal do NEWSLETTER-a. Rovnako naložené články píšem každý týždeň, a tak by bola velikánska škoda, ak by sme nezostali v kontakte. Stačí hodiť emailovú adresu do políčka nižšie, pod BIO-m autora, a ja ťa na každý nový článok osobne, rád a zdarma upozorním. Tak šup.

Pokiaľ máte záujem odoberať autora, navštívte originálny zdroj.