310. výročie Morového stĺpu sv. Trojice
1. 6. 2020
Pamätníky - sú nimi stále? Alebo si už nepamätáme?
Bol publikovaný v Štiavnických novinách 22/2020.
Prešlo už 310 rokov a nikto z nás si už priamo nepamätá to, čo pre nás symbolizuje Stĺp svätej Trojice na námestí. Ale jeho odkaz je stále aktuálny.
Tento rok to bude 310 rokov odkedy štiavnický richtár Ignác Michal Pirolt 14. 9. 1710 povedal, že morová epidémia skončila a tí čo prežili ďakujú bohu a ako večný symbol vďaky vztýčia stĺp. A aby len niečím stojacim na námestí, budú pri ňom každoročne sláviť svätú omšu – na sviatok svätej Trojice. Tento rok je to 7.6. Od skončenia španielskej chrípky na začiatku dvadsiateho storočia je Covid-19 znovu pripomenutím, že aj my, páni sveta sme stále len smrteľníci. Tak, ako boli aj tí, ktorých nám predkovia v stvárnení Dionýza Stanettiho postavili k základom stĺpu. Na samom spodku (voľakedy v rakve) leží sv. Rozália. Vľavo s kvetom v rukách sv. Jozef. Uprostred priviazaný o kmeň a zasiahnutý šípmi sv. Sebastián. Napravo sv. František Xaverský s domorodcom. Za ním by sme pokračovali k sv. Barbore s kalichom, po nej k sv. Rochovi so psom držiacom v papuli žemľu a sv. Kataríne.
Títo smrteľníci nám pripomínajú dôvod stavby – mor a staviteľov – baníkov. Sv. Rozália priamo mor nezažila, ale keď jej telo ako relikviu slávnostne niesli Palermom nakazeným morom, tak ten zo dňa na deň zmizol. Sv. Sebastián nemá s morom tiež nič spoločné, ale zraneniam od šípov nepodľahol a vyliečil sa. Len aby mohol zomrieť omnoho bolestivejšou smrťou. Sv. František Xaverský pôsobil ako misionár na ďalekom východe a zomrel na bližšie nešpecifikovanú chorobu počas plavby. Sv. Barbora mala životnú smolu – veľmi sa jej nepáčil ženích, ktorého jej otec vybral a radšej prišla o hlavu, než by sa zaňho vydala. Tú jej mal zoťať vlastný otec, ale ešte predtým sa mu pokúsila ujsť a vraj sa pred ňou otvorila skala. No a pod zem vchádzajú baníci. Sv. Roch (alebo Rochus keď trváme na latinskej koncovke) mal dar zázračného uzdravovania a mnohých vyliečil z moru. Sám sa ale nakazil a veľmi zoslabol. Tu sa zjavil pes ktorý mu do karantény prinášal čerstvý chlieb každý deň, až kým sa nevyliečil. Sv. Katarína mala veľmi podrezaný jazyk, protestovala u cisára Maxentia proti uctievaniu pohanských modiel. Ten objednal 50 filozofov, aby jej to vyhovorili, ale ona ešte aj tých presvedčila. Tak si ju skúsil kúpiť – ponúkol jej sobáš, ale odmietla, po väznení ju priviazali na koleso a vláčili na ňom, ale aj to sa zlomilo. Až meč vydržal a odťal jej hlavu. Uctievajú ju preto všetci tí, čo používajú koleso. Sv. Jozef je patrónom robotníkov, ale symbol môžeme vidieť aj v kvete v jeho ruke. Má predstavovať rozkvitnutú palicu.
Tým smrteľníci končia. Od nich nahor už máme Pannu Máriu Nepoškvrnenú, ktorej smrteľné telo malo byť vzaté do neba a samotnú svätú Trojicu – Otca, Syna a Ducha. Traja anjelici predstavujú symboly božských cností – Vieru, Nádej a Lásku.
Symbolicky oddelení tak smrteľníci stoja na „zemi“ Panna Mária kdesi „uprostred“ a Svätá trojica na baldachýne (nebesiach) „navrchu“ v pripomienke toho, že napriek všetko čo vieme a môžeme, je stále mnoho toho, čo nemôžeme a pred čím sa máme vystríhať.
Peter Chytil