100 výročie

28.10.2018 skončila Veľká vojna. Dnes známa ako prvá svetová. Spomienky a pamiatky na ňu prekryla tá druhá.
Napriek času, ktorý nás od jej konca delí, dodnes žijeme víťazstvom, ktoré sme vtedy dosiahli. Vďaka nemu čítate tento článok v tomto jazyku. Zatiaľ. Zatiaľ ním môžeme hovoriť, vyučovať, úradovať... Tak, ako sa jeho zánik pomaly blíži, tak bol pomalý jeho nástup. Banská Štiavnica si na zánik Baníckej a lesníckej akadémie spomína odchodom školy do Šoprone a odvezením všetkým cenných zbierok. Len málo sa podarilo „zachrániť“. Začali sme budovať „svoje“ odznova tak, ako sme to odvtedy urobili už niekoľkokrát. Našli sa (a nachádzajú) takí, čo nevideli v Československej republike budúcnosť. Napriek všetkému sme prežili a oslavujeme storočie nezávislosti od Rakúsko - Uhorska. Malé dieťa sa teší na každé ďalšie narodeniny, tí starší ich už prechádzajú bez povšimnutia. Aj mladá, Československá republika, sa tešila na svoje desiate narodeniny. Pri tej príležitosti boli z rozkazu Ministerstva zemědelství ČSR vysádzané pamätné háje. U nás to bolo na Tatárskej lúke - vysadený pamätný háj s pamätným kameňom s iniciálkami ČSR, alebo RČS, obidva tvary sú možné. Háj dodnes rastie. Týmto sa obraciame na čitateľov Štiavnických novín, ak majú informácie, alebo fotografiu hája zo Sitna v čase vysadenia, aby ich zaslali na adresu redakcie. Táto tradícia pochádzala ešte z monarchie, keď napríklad vyrúbali les nad Kysihýblom do tvaru písmena E (Erzsebeth - Alžbeta, známa ako Sisi). Spoločne s Čechmi sme vybudovali svoju krajinu a keď prišiel čas, tak sme, ako každý, dospeli a rozhodli sa ju riadiť sami. Môžeme si povedať, že naše Slovensko je relatívne mladou krajinou. Jeho základy už však majú storočie. Banská Štiavnica sa zmenila z upadajúceho (ako bola v tej dobe častovaná) priemyselno-akademického mesta na vyhľadávanú turistickú destináciu s celosvetovým uznaním.
Peter Chytil

Tento text vznikol na popud môjho otca, ktorý chcel napísať článok, ktorého súčasťou bude príslušná výzva občanom. Výsledok vidíte.

Podarilo sa získať len jednu starú fotografiu pamätného hája. Kameň sa stratil.

Najstaršia fotografia je z roku 1949, potom 2011 a 2018. Poslednú fotografiu som získal v roku 2020, údajne je od Sergeja Protopopova, ale z neznámeho roku.

Údajne mali stromy zobrazovať Slovenský znak.